Sveťo Styk
Zachovajme pokoru, prosím!
Neskutočne sa teším z víťazstva Andreja Kisku. Teším sa, že nápaditosť, podnikavost, životný príbeh, pomoc nevládnym, ale aj slušnosť, zvíťazili nad kalkulom, straníckosťou a špinavosťou.
Človek, ktorý sa snaží hľadať rovnováhu a mať oči otvorené... Zoznam autorových rubrík: Hudba, Fotky, Knihy, Koníčky, Politika, Od spriaznených duší, Pudlíkoviny, Postrehy, Slotensko, Súkromné, Nezaradené
Neskutočne sa teším z víťazstva Andreja Kisku. Teším sa, že nápaditosť, podnikavost, životný príbeh, pomoc nevládnym, ale aj slušnosť, zvíťazili nad kalkulom, straníckosťou a špinavosťou.
Pozerám jak puk na dnešnú tlačovku pánov Kisku a Procházku. No, skutočne grandiózne finále kampane! A otvorene - už ma to celé začína unavovať!
Kiska je v kampani rok a pol, a kto chce, pozná jeho názory. Nie je to žiadny filozof, ani geniálny mysliteľ. Je to normálny rovný chlap, ktorý dokázal vybudovať fungujúci biznis. Zamestnával tisíce ľudí, a pomohol stovkám tisíc ľudí - medzi nimi aj mne - kúpiť si, čo potrebovali, a na čo nemali peniaze v časoch, keď na nás štát aj banky zvysoka kašlali.
Ak súdny človek očakával, že sa v posledných ostrých predvolebných debatách dozvie niečo, čo by mu mohlo pomôcť sa rozhodnúť, asi oľutoval, že telku vôbec zapínal.
V sobotu nás čakajú prezidentské voľby, a ja mám dobrý pocit. Vážne. Z volieb. Nebývalé? Pamätám si svoje pocity po parlamentných voľbách spred dvoch rokov - pachuť z nich zostáva vlastne až doteraz. Mocenský priestor ovládli kolesíkovskí oportunisti a namakaní technokrati moci, ktorým je koncept politiky, ako služby občanom vzdialený asi tak, ako mne teraz funkcia prezidenta hlavy štátu.
Veruže je v parlamente posledné dni veselo. Odhliadnuc od podstaty celého politického sporu - tou je potenciálna megazlodejina pri kšeftoch s SPP - sa človek toho veľa dozvie aj z tých zástupných komediálnych výstupov.
Prečítal som si dnes pár viet - možno vytrhnutých z kontextu - ale dostatočne silných na to, aby ma zamrazilo. Podľa Roberta Fica sa vraj "stáva zvyklosťou, že od menšín žijúcich na Slovensku vídame najmä požadovačnosť a natiahnuté ruky, ale nijaké povinnosti voči štátu a takmer minimálne pestovanie občianskych cností. Želá si, aby sa prestalo vydierať menšinovými právami, či už ide o menšinu rómsku, názorovú alebo etnickú."
Nie je veľa vyjadrení nášho prezidenta, s ktorými sa dá bezvýhradne súhlasiť. Pravdu povediac, v jeho doterajšom pôsobení som také asi ani nenašiel. Až konečne dnes som sa dočkal! Citujem: „Lebo tu už nejde o osobu prezidenta, ale o štát!“ A ja hovorím – presne tak!
Na margo dnešnej smeráckej veselice pri hrobe rovnej dane by sa dalo snáď s úľavou skonštatovať, že k absurdným návrhom typu francúzskeho zdaňovania bohatých plnou 70 percentnou sadzbou dane z príjmu majú naši fico-kažigrafovia ešte (chvalabohu) ďaleko. Problémom je, že štát, v ktorom žijeme, sa volá Slovensko, a nie Francúzsko.
"Rokovali sme dlho a tvrdo. Výsledkom je však zmluva, ktorú môžeme smelo porovnať s podobnými kontraktmi v Európe", konštatoval koncom augusta 2008 vtedajší minister Vážny (Smer-SD) na margo podpísanej zmluvy s konzorciom Granvia, a.s., ktorej výsledok si dnes užívame v podobe jazdy po časti R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.
Od marca uplynul sotva pol rok, a línia razená vládnou štátostranou je tak zreteľná, že by Smer mohol opäť polepiť Slovensko tými istými plagátmi, aké použil v predvolebnej kampani. Akurát slovo istoty by mal nahradiť slovom zdražovanie. Ľudia si zaslúžia zdražovanie, len čo je pravda!
Nuž, raz to muselo prísť. Dalo sa to vlastne čakať. Bola to len otázka času. Och nie - nemyslím tým “konsolidačný” balíček Smeráckych istôt, ktorým dnes súdruhovia poslanci zašmátrali ešte hlbšie vo vreckách tých, ktorí im sadli pred pár mesiacmi na lep. A nielen im, smutne skonštatuje zvyšných takmer 80% národa.
„Nová tvár“ Roberta Fica? Prečo dnes komunikuje inak? Ako dlho vydrží bývalo-budúcemu premiérovi jeho "ficizmus s ľudskou tvárou"?
Séria neuveriteľných zlyhaní bývalých vládnych strán, fatálne sklamanie dôvery ich voličov, ako aj priaznivá situácia v nacionálno-socialistickej strane spektra, kde Smer vykuchal zvyšky HZDS a SNS, spolu s (vďakabohu) neúspechom "strán" ako 99 percent spôsobili situáciu, keď prvý krát v modernej histórii slovenskej samostatnosti môžeme zažiť vládu jednej strany. Strany Roberta Fica.
Tieto voľby pravdepodobne spravia nový "rekord" - v podobe najnižšej volebnej účasti v novodobej histórii. Mnoho ľudí našlo dôvod, prečo neísť voliť, ja som našiel pár, prečo - naopak - ísť.
Ešte jedenásť dní hádzania špiny, spravodajských hier, zahmlievania, dymových clôn, a ešte dymovejších anticlôn, ktoré majú prekryť te pôvodné. Skvelé, naozaj skvelé divadlo...
To sa nám ale dejú veci. Gorila si cakum-prásk sadla na SDKU, médiá zaujíma už aj názor upratovačky v ružinovskom kulturáku (sídlo modrých) na pokles preferencií, Dzurindu už pomaly vymenovali zakladateľom korupcie na Slovensku.
Čo sa ešte musí stať, aby sa náš národ zobudil z tisícročného spánku? Nie, nemám na mysli "maďarské jarmo". Skôr našu vlastnú zadubenosť a neschopnosť pozrieť sa do zrkadla.
V diskusiách s banánovými revolucionármi registrujem nebývalý vzostup pozitívnej percepcie vnímania dvoch štátov, zhodou okolností dvoch európskych štátov, ktoré nie sú členmi EU. Jedným z nich je Švajčiarsko, ako žiarivý príklad uplatňovania "priamej demokracie", a druhým je Island, ako bájna krajina, kde revolúcia zmietla z povrchu zemského zlú partokraciu a ľudia si cez internet napísali svoju ústavu. V tomto druhom prípade sa naviac operuje aj údajným prehliadaním tejto udalosti médiami, vraj z dôvodu "nebezpečnosti" pre naše a iné európske elity. Nuž tak sa poďme na to teda spolu pozrieť.
V zapálení súčasnej "banánovej" revolúcie zaznievajú hlasy po zmene spôsobu volieb. Väčšinou to títo ľudia popisujú niečo ako "priama demokracia", inšpiráciu hľadajú vo Švajčiarsku, na Islande a kade tade. Nuž tak poďme sa na to chvíľu spolu pozrieť.