Priama demokracia?

Autor: Sveťo Styk | 1.2.2012 o 20:30 | Karma článku: 10,06 | Prečítané:  2030x

V zapálení súčasnej "banánovej" revolúcie zaznievajú hlasy po zmene spôsobu volieb. Väčšinou to títo ľudia popisujú niečo ako "priama demokracia", inšpiráciu hľadajú vo Švajčiarsku, na Islande a kade tade. Nuž tak poďme sa na to chvíľu spolu pozrieť.

Najskôr si zúžme pojem "priama demokracia" len na voľbu svojich zástupcov do parlamentu. V opačnom prípade by sme totižto hovorili o zrušení zastupiteľskej demokracie, čo v štátoch, ktoré majú viac ako niekoľko tisíc obyvateľov, by jednoducho bolo neuskutočniteľné. Takto mohli fungovať staroveké Atény, ale len veľmi ťažko súčasné Slovensko. Alebo si niekto vie predstaviť, že by sme každý deň po práci ešte prerokovávali návrhy na štatny rozpočet, novely zákonov, nových zákonov, medzinárodných zmlúv....a potom spoločne, napríklad po Televíznych novinách, by sme klikli Áno/Nie/Zdržal sa?

Ja moc nie.Argumentov by bolo tisíc, ale to nie je témou tohoto článku (inou vecou je posilnenie samotného inštitútu referenda, ale to je tiež na inú debatu).

Čiže vráťme sa k pojmu "priama demokracia" ako k spôsobu voľby zástupcov do parlamentu.

Z čoho táto požiadavka vychádza?

Zo zhnusenia nad stavom našej partokratickej kleptokracie, čiže vlády skorumpovaných strán. Celkom tomu znechuteniu rozumiem - aj keď revolucionári by si mali uvedomiť, že to zhnusenie nezdieľajú ani zďaleka všetci. Stačí si pozrieť posledné krčmové prieskumy preferencií, a ktože nám to kraľuje so 40%? Ten, čo sa ani po bytoch skrývať nemusí, lebo jeho voličom nevadí ani úplne otvorená forma kradnutia.

No ale späť k téme.

Súhlasím s tvrdením, že súčasná forma volebného systému, ktorý používame pri voľbách do NR SR - ide o tzv. listinný proporčný volebný sytém - za tých 22 rokov, čo u nás funguje, viedol k zabetónovaniu straníckeho, čiže partokratického systému. Jednoducho povedané - do politickej súťaže vstupujú strany, a volič, alebo nezávislé osobnosti, majú len málo možností ich kandidátky ovplyvniť. Čo by nejak extra nevadilo, ak by sme žili v iných kultúrno-politických súradniciach, a národným športom by nebolo kradnutie, nepotizmus a heslo "kto neokráda štát, okráda vlastnú rodinu". Tento systém má totižto výhodu, že naozaj najlepšie odzrkadľuje politické nálady v spoločnosti, a zabezpečuje do veľkej miery naozaj pomerné zastúpenie širokej skupiny politických názorov.

Keďže sme však - nezabúdajme na to - na Slotensku, u nás sa už niekoľko volebných období striedajú pri moci strany, ktoré buď kradnú v priamom prenose a robia politiku vyslovene škodlivú budúcemu vývoju našej krajiny, alebo na nich visí minimálne tieň podozrenia z nečistých postupov. Nuž a keďže sme na Slotensku - a nie napríklad v takom Poľsku - tak nám pri našej houbičej povahe asi ani moc nehrozí, že by sme od volieb k voľbám, pri ich rovnakom systéme, vymenili kompletne celú politickú generáciu (áno, toľko vysmievaným poliakom sa to podarilo).

Je rieším "priama demokracia"?

Z toho, čo priatelia revolucionári najčastejšie spomínajú, mi vychádza, že pod pojmom "priama demokracia", v súvislosti s voľbami, majú na mysli možnosť voľby konkrétneho poslanca, ktorý zastupuje konkrétny volebný obvod, s ktorým má teda konkrétne väzby, a ktorého by bolo možné v prípade napr. korupčného podozrenia v danom obvode aj odvolať. Možnosť kandidovať by razom dostali aj nezávislé osobnosti, strany by sme poslali do zabudnutia a všetci by sme boli šťastní ako blchy.

Skúsme sa na to pozrieť trochu zbližšia.

Takejto definícii (zhruba) vyhovuje aj tzv. väčšinový volebný systém. Nechcem tu písať traktáty, takže si skúsme pomenovať len dva, najlepšie také, ktoré z našej praxe aj poznáme.

1) volebný systém "prvého v cieli", alebo "víťaz berie všetko"

Predstavme si, že Slovensko je rozdelené na 150 volebných obvodov, a v každom tomto obvode by zvíťazil len jeden jediný kandidát, a to v jednom jedinom kole. Rýchle a účinné, čo poviete! Keďže na Slovensku máme cca 4.300.000 voličov, každý poslanec by zastupoval cca 29.000 ľudí. To už je omnoho konkrétnejšie, ako keď má strana jednu kandidátku na celé Slovensko, že?

Tak čo, zatiaľ môže byť? Malé obvody, konkrétna zodpovednosť, možnosť pre nezávislé osobnosti....kde je pes zakopaný?

Nuž, je, aj nie je. Záleží od uhla pohľadu. Týmto spôsobom totižto volíme starostov a primátorov miest a obcí, a kto dával v škole pozor, vie, že na víťazstvo v danom obvode stačí tzv. relatívna väčšina. Inak povedané, vyhrá ten, kto má najviac hlasov - povedzme, kandidát A - aj keď to môže byť iba napr 30% zo zúčastnených voličov, a to preto, lebo ďalší v poradí (kandidát B) má jednoducho menej (napr 29%). Keď si predstavíme, že volebná účasť by bola napr 50%, znamenalo by to, že konkrétny volebný obvod by v tomto modelovom prípade zastupoval niekto, koho chcelo vlastne 15% obyvateľov tohto obvodu. Na zvolenie by teda v tomto prípade stačilo cca 4.500 hlasov.

Dosť? Málo? Nechám na vaše posúdenie.

Apropó, tento systém používajú dlhé generácie v UK, a - predstavte si - k zániku strán to neviedlo. Efekty sú iné - je ich množstvo - za všetky uvediem napr vyťesňovanie extrémistických a malých strán, vznik bipartizmu (súťaž dvoch veľkých strán), etc etc. Podrobnejšie možno zas niekedy inokedy v inom článku.

To, že zvolený "zastupiteľ" bude potenciálne zastupovať výraznú menšinu je ale dosť veľký neduh - aj na ten ale existuje čiastočné riešenie, a to pri zachovaní malých volebných obvodov:

2) dvojkolový väčšinový volebný systém

Oproti predchádzajúcemu vyžaduje, aby víťaz získal nie relatívnu, ale tzv. absolútnu väčšinu, a to tak, že ak sa to žiadnemu kandidátovi nepodarí v prvom kole (čiže v ňom nezíska 50% + 1 hlas), do druhého kola postupujú prví dvaja najúspešnejší kandidáti. V tomto druhom kole teda má volič druhú možnosť na vyjadrenie sa, čo sa pokladá za výhodu tohoto systému. Zároveň sa vytvára priestor na handlovanie s podporou neúspešných kandidátov z prvého kola. Veď to vlastne poznáte - tento systém sa u nás používa pri voľbe prezidenta hlavy štátu, alebo pri voľbe predsedov VUC. V našom modelovom prípade by teda do druhého kola postúpil kandidát A s 30% podporou, a kandidát B s 29% podporou. A v druhom kole by sa kľudne mohlo stať, že kandidát A by dostal napr 45% hlasov, a kandidát B 55%, a to preto, lebo B-čko by bolo pre voličov nadidátov C až X jednoducho prijateľnejší.

Tak čo, bolo by to lepšie?

Nechám na posúdenie vás, priatelia.

Z môjho pohľadu - tento systém by prispel k personalizácii politiky, špeciálne teda volieb do parlamentu. Určite by sa vytvorila užšia väzba medzi konkrétnym poslancom a "jeho" obvodom, jeho voličmi.

Kto si ale myslí, že by to znamenalo, že zaniknú politické strany, je prinajmenšom naivný. Príklad UK som uviedol, ani naše prezidentské voľby, alebo voľby predsedov VUC nepoukazujú na to, že by sa nejak extrémne presadzovali nezávislí kandidáti. Uznávam, strany by to mali ťažšie, nemohli by len tak nadiktovať kandidátku. Ale......skôr si myslím, že by to po prvých takýchto voľbách u nás vyzeralo nejak takto:

volby2010.jpg

Mapa ukazuje, ako dopadli podľa okresov voľby do parlamentu v roku 2010, resp. ktorá strana získala v danom okrese najviac hlasov. Okresov je 2x menej, ako by bolo volebných obvodov, takže pre lepšiu predstavu si tú mapu predstavte tak, že každý okres ešte rozdelíte na polovicu. Na zafarbení to ale nič nezmení.

Bolo by to dobre? Bolo by to zle?

Úprimne - neviem. Vidím výhody, ktoré som už spomínal - napr omnoho väčšie šance nezávislých kandidátov. Nevýhody vidíte na mape - kľudne by sa mohlo stať, že strana, ktorá ma 35% podporu u voličov, by vďaka systému hlasovania získala 70% poslaneckých kresiel.

Záver?

Nebolo mojim cieľom vravieť, čo je správne. Snažil som sa len priniesť trochu svetla do problematiky volebných systémov, v súvislosti s volaním po "priamej demokracii" a odstránení skompromitovaných strán. Osobne si myslím, že zmena volebného systému nevyrieši to, čo trápi ľudí, protestujúcich proti skorumpovaným stranám.

Myslím, že problém je omnoho komplexnejší, a skrýva sa hlavne niekde v našej dlhororočnej neaktivite a nezáujme o čokoľvek, a najmenej o veci verejné....ale to je zas na iný článok :-)

Pekný večer všetkým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?