Mám dobrý pocit.

Autor: Sveťo Styk | 10.3.2014 o 18:58 | Karma článku: 15,43 | Prečítané:  982x

V sobotu nás čakajú prezidentské voľby, a ja mám dobrý pocit. Vážne. Z volieb. Nebývalé? Pamätám si svoje pocity po parlamentných voľbách spred dvoch rokov - pachuť z nich zostáva vlastne až doteraz. Mocenský priestor ovládli kolesíkovskí oportunisti a namakaní technokrati moci, ktorým je koncept politiky, ako služby občanom vzdialený asi tak, ako mne teraz funkcia prezidenta hlavy štátu.

Dnes sme o dva roky ďalej, a aj keď som sa tomu dlho bránil, tentokrát si musím priznať, že mám zo súboja, ktorý sa posledné mesiace roztáča do čo raz vyšších obrátok, naozaj dobrý pocit. A ten sa zakladá na jednoduchej veci – je si z čoho vyberať.

Je dobre, že už dlhodobo o post bojuje Andrej Kiska. Úspešný príbeh podnikateľa a filantropa, ako aj osobné skúsenosti mnohých ľudí na Slovensku hovoria, že tento človek má na to, aby vniesol do politiky na Slovensku nebývalé veci, akými sú ľudskosť, alebo úspech, ktorý nie je založený na polomafiánskych praktikách dojenia štátnych, teda našich peňazí v predražených tendroch. Asi na tej ceste urobil aj chyby, ktoré mu istý nemenovaný bejby-denník bude otrieskavať o hlavu, ale zatiaľ som nepočul nič, čo by mi môj názor na tohto človeka dokázalo zvrátiť. Skôr naopak, cítim z jeho vystúpení čim ďalej väčšiu istotu, badateľný posun vpred.

Je dobre, že kandiduje Rado Procházka. Predstaviteľ „nového“ Slovenska, resp novej politickej garnitúry s úplne inou kvalitou. Sledujem tohto chalana prakticky od prvého momentu, kedy začal byť politicky činný, a aj keď neviem na 100%, či by rola prezidenta šitá a mieru jeho osobnosti, jedno viem určite: takýchto Radov Procházkov by sme v politike potrebovali omnoho viac. Ako soľ. Nezaťažený minulosťou, bez výrazných prešľapov, človek s názorom a víziou, ktorý napriek mladému veku má už niečo za sebou. Parlament je plný cvičených opíc, ktoré okrem „sľubujem“ pri skladaní poslaneckého sľubu nepovedali a nespravili úplne nič. Ak niekto vyčíta Radovi aroganciu, tak ja hovorím, že „arogancie“ tohto typu – čiže odbornosti spojenej s názorom a dostatkom odvahy povedať si svoje - je v politike žalostne málo.

Je dobré že kandiduje Milan Kňažko. A teraz nielen ako symbol udalostí z 89-eho. To je, samozrejme, veľmi dôležité, a mnohým červenáčikom je to proti srsti. Milan Kňažko vystihuje presne opačný étos, akým sa prejavuje súčasný mocenský valec, nevšímavý a kachličkujúci. Milan stál vlastne pri všetkých dôležitých míľnikoch, ktoré formovali tento štát – nežná revolúcia, mečiarizmus (áno, aj s jeho úvodným extempore), vznik štátu, Mečiarova porážka... ku cti mu slúži aj stiahnutie sa z politiky, a keď sa na to pozriem cakum-prásk, vychádza mi, že tento človek nie je človekom ľahkých ciest a oportunistického paberkovania, ale presne naopak. Kráčal vždy ťažšími cestičkami a volil vždy principiálnejšie stanoviská. A s touto „diagnózou“ sa u nás nežije ľahko, všakže.

Nakoniec, je dobré aj to, že kandiduje Robert Fico. Celý príbeh nabral na obrátkach a jeden jediný volebný deň dokáže zas trochu pootočiť koleso osudu. Fico už nie je nepopísaný list, po skoro 7-mich rokoch v najvyššej exekutívnej funkcii teraz ide s kožou na trh, a voliči mu majú možnosť naložiť. Alebo ho potvrdiť na ceste „hore“.

V sobotu nás čakajú prezidentské voľby, a ja mám dobrý pocit. Vážne. Máme po dlhšom čase zas z čoho vyberať, a je veľmi dobre, že celá kampaň nie je len o dvoch protipóloch (ako v 2009), alebo o volení menšieho zla (2004). Tentokrát máme naozaj na výber.

Tak si to nenechajme ujsť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?